Click here to send us your inquires or call (852) 36130518

����
����

Ako spr�vne pou��va� str�nky: �erveno ozna�en� text je odkazom na fotografie, �i texty. Tie je nutn� po prezret� zatv�ra�.
Tradi�n� dreven� kostol�k - cerkov
Valach
�udia z oblasti



Hist�ria
Os�dlenie Karp�t
Na ot�zku kedy a k�m bolo toto �zemie os�dlen� si m�eme odpoveda� len odvoden�m z n�lezov na tomto �zem�. Najstar�ie os�dlenie dokladuj� n�lezy kamenn� sekeromlaty (Volica) kamenn� n�stroje (�erti�n�) a sekeromlat a dl�to (Ra�kovce) z eneolitu. (3000-1800 p.n.l.) Pod�a ukrajinsk�ch a po�sk�ch archeol�gov Karpaty u� takmer pred 5000 rokmi boli takmer s�visle os�dlen�. Po�sk� historici dokumentuj� medzin�rodn� cestu ved�cu z Vranova a Humenn�ho cez Lupkovsk� priesmyk do Sanoka a �vova. Po nej bol prepravovan� tovar keltsk� a r�msky do okolit�ch oblast�. (N�lez r�mskych minc� Kalinov) Pr�chod Slovanov do tejto oblasti mo�no odvodi� z p�vodu Rus�nov.

�zemie za z�sekmi
Sledovan� regi�n do XII. storo�ia tvoril pohrani�n� p�smo / konfinium /, ktor� bolo relat�vne riedko os�dlen�, s os�dlen�m vyzn�vaj�cim �putuj�ci� pastiersky sp�sob �ivota. Oblas� sa nach�dzala za z�sekovou medzou a v pravom zmysle nebola k Uhorsku pri�lenen�. Z�seky sa neust�le pos�vali na sever. Zn�me z�seky sa tiahli od Vihorlatu po Str�ske, odtia� po Vranov, �dol�m Tople po Hanu�ovce, od Hanu�oviec po Fintice nad Pre�ovom. V roku 1150 uhorsk� kr� Gejza II. (1141 -1161) viedol �zem�m Laborecka svoje vojsk� smerom na mesto Sanok.

Koloniz�cia
Pred a po tat�rskom vp�de majite�mi skoro cel�ho Zempl�na boli slovansk� rody Bogat-Radva�ovcov, Kaplyonovcov � Ludanickovcov.  Cel� �zemie dne�n�ho Laborecka bolo vtedy m�lo os�dlen�. Z tohto d�vodu sa uskuto�nila Koriatovi�ovsk� a vala�sk� koloniz�cia za s�hlasu kr�a. Medzi dr�ite�mi sledovan�ho �zemia bol teda aj knie�a Teodor Koriatovi�. Uhorsk� kr� Karol R�bert Koriatovi�a prijal a jeho �ud� us�dlil v ried�ie os�dlen�ch �astiach severov�chodn�ho Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, ba aj v ju�nom Zempl�ne. Z rusko-litovsko-po�sk�ho pohrani�ia pri�li predkovia �asti obyvate�stva oblasti  niekedy v roku 1339. Teodor Koriatovi� zomrel v roku 1414. Jemu sa pripisuje ak nie zalo�enia, tak aspo� podpora bazili�nskeho monastiera v Kr�snom Brode. 

Rodina Drugethovcov bola ve�k�m vlastn�kom humensk�ho panstva od roku 1322 takmer do konca XVII. storo�ia. Po nich boli vlastn�kmi tohoto �zemia stali e�te Cs�kyovci, Zichyovci a Andr�ssyovci.

P�somn� zmienky o obciach Rus�nov  na v�chodnom Slovensku m�me arch�vne dolo�en�ch od 40.rokov XIV.storo�ia. Nezrovnalos� panuje dosia� taktie� oh�adne prvej p�somnej zmienky o na�ej lokalite. Zrejme ide o nes�lad niektor�ch �inite�ov ako napr. n�zvu , priestorovej diskontinuality a pod. Roku 1343 v dona�nej listine kr�a �udov�ta Ve�k�ho s� o.i uveden� osada Zubna, Kraznbrod, Habura, Mezobrod. Dod�vame, �e ju�n�m susedom Medzilaboriec je dodnes Kr�sny Brod. Takmer o sto rokov nesk�r existuj� p�somn� zmienky o �erti�nom (1419 � 31) a o Rokytovciach (1437). Zo XVI. storo�ia pozn�me p� �dajov via�ucich sa na Medzilaborce : 1514 � pod�a arch�vneho z�znamu v ma�arskom S�toralja�jhelyi, 1543 � vr�tane Borova a Vydrane, 1549 � dic�lny z�znam o port�lnej, resp. o �asti vojenskej dani, OL v Budape�ti, rok 1557 aj Borov v zmysle rozsudku o dedi�stve po �imonovi Drughetovi, ale aj rok 1557, ktor� je uveden� vo Vlastivednom slovn�ku obc� na Slovensku 2.

Logika je aj v tom, �e v priebehu druhej polovice XI. A� prvej polovice XIII. stor. Hali�sko �Voli�sk� knie�atstvo kl�dlo viac � menej �spe�n� odpor agresii uhorsk�ch feud�lov, podporovan�ch katol�ckou cirkvou i nemeck�mi panovn�kmi. I ke� uhorsk� kr�li nedok�zali okupova� cel� terit�rium Hali�skej Rusi, predsa v XVIII. storo�� sa im podarilo anektova� jej zna�n� �as�. V d�sledku toho bola upevnen� vl�da uhorsk�ch feud�lov na Zakarpatsk� a v XVIII. Storo�� hranice ur�it�ch uhorsk�ch stol�c / komit�tov / siahali po hrebe� Karp�t. �dol�m Laborca nieko�ko storo�� prech�dza v�znamn� historick� cesta, v star�ch an�loch naz�van� VIA PUBLICA /cesta verejn�/ a nesk�r VIA MAGMA /cesta ve�k�/, ktor� sp�jala t�to oblas� smerom cez Po�sko k Baltick�mu moru, resp. s Ruskom a �al��mi z�morsk�mi �t�tmi. Historick� danosti a vhodn� podmienky prepojenia boli koncom 19.storo�ia podnetom k vybudovaniu �elezni�nej trate, ktor� prech�dza na��m okresom a cez hrani�n� priechod s Po�skou republikou vytv�ra mo�nos� spojenia tejto oblasti s okolit�mi eur�pskymi �t�tmi.

 

Z hist�rie oblasti Laborecka

Rus�nske os�dlenie na juh od Karp�t v roku 1806
Kr�snobrodsk� monastier
Kr�snobrodsk� odpust 1930
Monastier po 1. sv.vojne
Zdroje inform�ci� - bibliografia

   
   
 
� sf              � sm