Ako správne používať stránky: Červeno označený text je odkazom na fotografie, či texty. Tie je nutné po prezretí zatvárať.
 


Chránené prírodné územia
Územie okresu sčasti zasahuje Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty. Prevažne v rámci nej nájdeme aj maloplošné chránené územia okresu a to národnú prírodnú rezerváciu Palotské jedliny a 5 prírodných rezervácii: Beskyd, Haburské rašelinisko, Jarčiská, Mokré lúky pod Čertižným, Pod Demjatou.
Národná prírodná rezervácia Palotské jedliny
Nachádza sa v katastrálnom území obce Palota na výmere 157,15 ha. Chránené územia tvoria prirodzené jedľové bučiny na flyši Laboreckej vrchoviny v závere Palotského potoka. Nadmorská výška sa pohybuje od 510 do 700 m. V bohatom bylinnom poraste sa darí najmä kostrave horskej,
ostružine srstnatej, hviezdici hájnej a papradi. Pôvodné lesné porasty sú zároveň vhodným prostredím pre chránené a ohrozené živočíchy, z ktorých v rezervácii žijú sova dlhochvostá i vzácne mäsožravce ako vlk, rys i medveď.
Prírodná rezervácia Mokré lúky pod Čertižným
Rezervácia je chráneným územím katastra obce Čertižné na výmere 1,36 ha. V terénnej depresii vedľa hospodárskej krajiny Laboreckej vrchoviny sa zachovali biologicky hodnotné slatino-rašelinové spoločenstvá, málo narušené ľudskými zásahmi. Chránené územie tvoria podmáčané lúčne a slatinné spoločenstvá v rôznych postupných štádiach, krovité vŕby a porast jelše lepkavej. Medzi najvýznamnejšie chránené, vzácne a ohrozené druhy rastlín v rezervácii patria vychta trojlistá, iskerník veľký, rašelinníky, kruštík močiarny a vlhkomilné a mokraďové ostrice. Z krovitých vŕb sú zastúpené vŕba popolavá, vŕba ušatá a vzácna vŕba päťtyčinková. Dané územie vytvára podmienky pre vzácne a ohrozené živočíchy. Z vtákov je tu trsteniarik obyčajný a sedmohlások obyčajný.
Prírodná rezervácia Haburské rašelinisko
Je súčasťou katastrálneho územia obce Habura. Nachádza sa na výmere 1,34 ha na hranici s Poľskom na oboch stranách hranice. Chránené územia sa nachádzajú v pramennej časti hlavného chrbta Laboreckej vrchoviny v nadmorskej výške 695 m. Vytvorený rašelinový biotop sa vyznačuje pôvodnosťou a zachovalosťou s významným zastúpením rašelinníkov, páperníka pošvatého , bezkolenca belasého, sedmokvietka európskeho. Zastúpené sú aj horské druhy, napr.: kamzičník rakúsky, kýchavica Lobelova. Sú tu vhodné podmienky pre plazy, najmä pre vretenicu obyčajnú. Pozoruhodný je aj reliktný výskyt hraboša močiarneho, ojedinele rašelinových biotopov vo flyšových Karpatách, čo má veľký význam pre vedecké štúdium a náučné ciele.
444 Prírodná rezervácia Pod Demjatou
Nachádza sa na hranici katastrov obcí Kalinov a Habura na výmere 2,04 ha. Chránený je spoločný výskyt štyroch druhov plavúňov na flyšovom podklade Laboreckej vrchoviny: plavúnika splošteného, chvostníka
jedľovitého, plavúńa pučivého a plavúňa obyčajného. Z významných druhov kvetnatých bučín tu rastie lipkavec okruhlovistý.
 

Prírodná rezervácia Beskyd 
Zaberá katastrálne územie obce Svetlice na ploche 49,44 ha. Chránené územie tvoria prirodzené lesné spoločenstvá Laboreckej vrchoviny od nadmorskej výšky 580 – 790 m a to typické bučiny, lipové bučiny a bukové javoriny. Okrem kostravy horskej, ostrice chlpatej a bažanky trvácej sa tu vyskytujú chránené a vzácne druhy rastlín ako napr.: pribica moldavská, horec luskáčovitý, krtičník Skopoliho.
Fauna je zastúpená jeleňou a diviačou zverou, ba i medveďom, vlkom a rysom. Chránené územie sa využíva na vedecko-výskumné ciele z hľadiska lesného hospodárstva a ochrany prírody.

 

Prírodná rezervácia Jarčiská
Rozprestiera sa na území obce Roškovce vo výmere 0,65 ha. Oblasť Jarčiská bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v roku 1982. Predmetom ochrany je výskyt zriedkavých lúčnych a slatinných fytocenóz Nízkych Beskýd. Ide o močiarny biotyp s výskytom papradníka močiarneho. Najvyšší bod v rezervácii Jarčiská dosahuje 458 m nad morom.

   
   
 
© sf           © sm