Ako správne používať stránky: Červeno označený text je odkazom na fotografie, či texty. Tie je nutné po prezretí zatvárať.
Zdroje informácií - bibliografia
Rusíni:
- Rusínske osídlenie na juh od Karpát v roku 1806
- Jedna z písomností v rusínskom jazyku z roku 1801



Kultúra
Ide o kultúru s výskytom znakov východoslovenskej oblasti. Nárečovo ide o oblasť risínsko-ukrajínskych nárečí.
Popri ľudovej hudbe, tanci a výtvarnom umení súčasťou ľudovej kultúry je aj ľudová slovesnosť. Patria tu ľudové rozprávky, ľudové legendy, povesti, príslovia, porekadlá, hádanky, detské riekanky, vinše, koledy,...Laborecko patrí k oblastiam zo zachovávaním kalendárnych obyčají ako vinšovanie na Štedrý deň, na Božie narodenie a na Nový rok, silnej tradície Vianoc, veľkonočná oblievačka, stavanie májov, zakladanie výročných ohni na Jana, ...
Výtvarný prejav
Oblasť Laborecka koncom 19.st. a začiatkom 20.st. patrila v dekoratívnom prejave v textile do oblasti domáceho tkania hornozempínskeho subvariantu. V ľudovej výtvarnej tvorbe je doložená výtvarná produkcia – drevo, tkaniny, výšivky, kraslice, koža. Záujmová umelecká činnosť sa sústreďuje hlavne na výtvarnú a fotografickú činnosť. V Medzilaborciach sa nachádza Múzeum moderného umenia Andyho Warhola so stálou expozíciou, ktorá je jedinou svojho druhu v Európe ( viď. www.medzilaborce.net )
Ľudový tanec
Medzi staršie tanečné prejavy patria párové tance, chorovody a kolesá. Kolesové ženské tance sú známe pod názvom karička. Dodnes pretrvávajú na zábavách a svadbách, najrozšírenejší je rjadovij tanec. Z novodobých tancov hlavne po r. 1945 rozšíril valčík, ktorý sa postúpne zovšeobecnil a zľudovel. Polka sa začala tancovať už pre rokom 1918. K tancom nového štýlu patrí aj čardaš, ktorý úžitkoval niektoré prvky starých krútivých tancov.
Hudba 
Vokálny a inštrumentálny prejav v ľudovej hudbe sa vzvíjal z pôvodných magických a zvykových obradov, neskôr v rámci pastierskej a roľníckej kultúry ( ľudová pieseň ).
Od r.1924 v Medzilaborciach pôsobil 32-členný učiteľský zbor pod vedením A.Suchého, ktorý vystupoval i v Čechách. V rokoch 1934-35 tu pôsobil učiteľský hudobný zbor pod vedením A.Ľubimova, v Medzilaborciach pracoval aj 100 – členný spevácky zbor pod vedením A.Podhajeckého.
Z ochotníckych súborov a skupín tu pôsobia poväčšine folklórne spevácke a tanečné skupiny ako Verchovina z Medzilaboriec, Kamjana z Medzilaboriec, Záruba z Ňagova, ...
 

A.Duchnovič, národný buditeľ podkarpatských Rusínov (1803-1865).
A.A.Kralický, rodák z Čabín (1834-1894)
Hudba Sokol z Medzilaboriec na vystúpení v Prahe 1941

   
   
 
© sf             © sm