Click here to send us your inquires or call (852) 36130518

����
����

Ako spr�vne pou��va� str�nky: �erveno ozna�en� text je odkazom na fotografie, �i texty. Tie je nutn� po prezret� zatv�ra�.
Miner�lne pramene:
V oblasti Laborecka sa nach�dza viacero miner�lnych prame�ov.

 

Lie�iv� prame�: Stud�a sa nach�dza asi 2 km pe�o od rekrea�n�ho strediska Danov�. Pod�a 
legendy m� lie�iv� moc.



Zauj�mavosti
Lupkowsk� tunel

 

Je to tunel s mo�no najdramatickej�ou hist�riou. Pri svojom vzniku v roku 1874 spojil severov�chodn� �asti Uhorska (Hal��) dvojko�ajnou tra�ou s centrom �t�tu a s Budape��ou. U� stavba tunela nebola bez probl�mov. Pred Palotsk�m port�lom tohto tunela st�la spr�vna budova Uhorskej spolo�nosti. (1896) Prv� svetov� vojna dala tunelu obrovsk� d�le�itos�. Na front touto �eleznicou prech�dzali z�soby i vojsk�. Po rozpade Rak�sko - Uhorska bola na z�klade Trianonsk� zmluvy z 4.10.1920 demontovan� druh� ko�aj z Michaloviec a� za tunel do Lupk�wa. Po�as druhej svetovej vojny ho vojaci viackr�t zni�ili a bol opraven� a� v roku 1946. Po oprave bol s�ce sl�vnostne otvoren�, no nebol vyu��van�. Znovuzrodenie tunela v roku 1996 mu dalo bud�cnos�.
Pasika

Pasika je k�ta na hranici s Po�skom, 848 m n.m. Nach�dza sa tam nemeck� stra�n� ve�a z 2.svetovej vojny. Ke�e Pasika je najvy���m vrcholom v okol� , mala strategick� vojensk� v�znam.
Dostanete sa tam po modrej zna�ke z Kalinova ( 1:10 hod. pe�ej ch�dze ) resp. po turistick�ch zna�k�ch po �t�tnej hranici z Paloty, Habury, �erti�n�ho.
Ne�aleko ve�e ( cca 500 m na SSZ ) sa nach�dza pam�tn�k, na mieste, kde vst�pili sovietske vojsk� 20.septembra 1944 na �zemie �SR ( 21. septembra bol osloboden� Kalinov ).

Danov�

Danov� ��patr� k doposia� m�lo zn�mym turistick�m oblastiam. Jedine�n� pr�roda, vhodn� pr�rodn� podmienky a in� dannosti poskytuj� priestor na r�zne aktivity.�peci�lne vynikaj�ce vlastnosti kl�my (nach�dzaj� sa tu klimatick� k�pele).Nach�dza sa tu aj ly�iarske stredisko. Asi 0,5�km od ly�iarskeho strediska sa nach�dza rybn�k, ktor� sl��i ryb�rom�a je tie� ve�mi vyh�ad�van� na rekre�ciu. V s�vislosti s budovan�m jednotnej s�stavy chr�nen�ch �zem� �lensk�ch kraj�n Eur�pskej �nie (tzv.�NATURA 2000�) bola Danov� na v�mere 891,34 ha z d�vodu ochrany biotopov eur�pskeho v�znamu zaraden� ako chr�nen� �zemie eur�pskeho v�znamu (SKUEV211 Danov�).

Dreven� kostol�k Habura

Dreven� kostol�k Habura - bol postaven� ako vern� k�pia p�vodn�ho dreven�ho kostol�ka Byzantsk�ho obradu z rokov 1502 � 1510. P�vodn� origin�l stoj� dodnes v Hradci Kr�lov� v �eskej republike,

Dreven� kostol�k v Habure stoj� na tom istom mieste, ako pred dvestop�desiatimi rokmi.

 

Knie�a Laborec

Knie�a Laborec - nach�dza va na V�ku nad obcou Habura. Socha meria 5,4 metra a m� pripom�na� hist�riu Rus�nov.�V 170 cm vysokom podstavci podstavci s� vlo�en� hrudy zeme zo 106 rus�nskych obc�.

 

 
 
�elezni�n� tra� MEDZILABORCE � Po�ana- Havaj - Repejov
V roku 1921, ve�mi r�chlo po vzniku �eskoslovenskej republiky vznikol projekt na vyu�itie dreva, ktor� sa nach�dzalo v okolit�ch lesoch. Parn� lokomot�va mala prev�a� drevo na naprojektovan� p�lu v Medzilaborciach.

����
����
�ertov kame�:
Legenda hovor�, �e kame� odkia�si na mali�koch prinieslo 12 �ertov, ktor�m chceli zni�i� chr�m na Monastyre. Tam ich zastihla polnoc, v Kr�snom Brode zaspievali koh�ty, oni stratili silu a moc, kame� pustili, tam le��, len odta�ky prstov na �om zostali. Preto sa naz�va �ertov kame�.

 

 

�a�ba nafty v Mikovej:
Mo�no je pre V�s prekvapen�m �a�ba ropy pr�ve v oblasti Laborecka. U� v roku 1860 boli vykonan� prv� pokusn� vrty. Uhorsk� vl�da venovala tomuto n�lezisku zna�n� pozornos�. Po 1. sv. vojne bola majite�kou naftov�ch pol� Priemyseln� a obchodn� ��astinn� spolo�nos� v Str�skom. V polovici 30. rokov sa �a�ilo v �smich studniach, ktor� priemerne denne poskytli 200 l ropy.

 

 

Vojensk� cintor�n �erti�n�: nach�dza sa na slovensko � po�skej hranici, zo slovenskej strany v katastr�lnomh �zem�obce �erti�n�. Cez hranicu zasahuje na po�sk� stranu - Kamie� (857). Je to vojensk� cintor�n z 1. svetovej vojny a s� tu pochovan� vojaci Rak�sko-Uhorska a Ruska, ktor� tu zahynuli v bojoch o Karpaty. K cintor�nu vedie zna�kovan� turistick� chodn�k.

444

 

 

 

Zdroje inform�ci� - bibliografia

   
   
 
� sf              � sm