Click here to send us your inquires or call (852) 36130518









Hlavn� ulica Medzilaborce za�iatkom 20. storo�ia


.

 

Ako spr�vne pou��va� str�nky:�erveno ozna�en� text je odkazom na fotografie, �i texty.Tie je nutn� po prezret� zatv�ra�.



Hist�ria mesta Medzilaborce


Na p�vod n�zvu Medzilaborce je viacero n�zorov. Pod�a Anonymovej kroniky, pod�a kron�k i pod�a legiend je p�vod n�zvu mesta spojen� s udalos�ami v hist�rii.

Archeologick� n�lezy z predhistorick�ho obdobia a star��ch �sekov historick�ho obdobia nie s� zn�me. Najstar�ia zmienka o Medzilaborciach je v don�cii uhorsk�ho kr�a �udov�ta Ve�k�ho zo 7. janu�ra 1347, v ktorej sa �zemie uv�dza medzi 92 obcami panstva Drugethovcov ako Mezobrod.  Medzilaborce sa ako mesto prv� kr�t spom�naj� roku 1543 (Kis Laborcz). Jeho rast a rozvoj je podrobne zaznamenan� v mestskej kronike, av�ak mestu nikdy neboli udelen� mestsk� privil�gia. Medzilaborce ani �iadne zo s�diel teraj�ieho okresu v obdob� do 16.storo�ia nemali v��� v�znam, spojen� s pr�vom usporiaduva� trhy a jarmoky. V roku 1612 sa v Medzilaborciach zriadila p�la a dva mlyny. V roku 1631 sa zriadili prv� potravin�rske obchody a hostince. Vlastn�kmi Medzilaboriec boli po vymret� rodu Drugethovcov po me�i od roku 1684 Cs�kyovci.

V r.1860 sa Medzilaborce st�vaj� mestom a jedn�m z 21 administrat�vnych celkov v Zempl�nskej �upe. V meste v roku 1869 prebehlo s��tanie obyvate�stva. Pod�a neho boli v meste viacer� priezvisk�. Pod�a t�chto inform�ci� si vieme predstavi� �rove� �ivota v Medzilaborciach. V r.1873 boli Medzilaborce napojen� na �elezni�n� dopravu. V r. 1881 cez Medzilaborce cestoval c�sar Franti�ek Jozef I., ktor� sa vracal z Hal��a. V 19. storo�� boli vlastn�kmi majetkov v Medzilaborciach Andr�ssyovci. V roku 1885 mal v Medzilaborciach statok gr�f Andr�ssy, ktor� mala v prenajme vdova Schonfeldov�. Pri ni�ivom po�iari v r. 1900 zhoreli takmer v�etky domy okrem greckokatolick�ho chr�mu. Na za�iatku 20. storo�ia bolo mesto i cel� oblas� takmer bez priemyslu a obchodu so slab�m �kolstvom. Meste�ko Medzilaborce st�va okresn�m centrom v roku 1910.

Na vojnu sa Rak�sko-Uhorsko chystalo ve�k�mi zempl�nskymi vojensk�mi man�vrami v roku 1911. Viedol ho n�sledn�k tr�nu Franti�ek Ferdinand a zastavil sa i v Medzilaborciach. Pr�ve jeho smr� o tri roky nesk�r bola z�mienkou na svetov� vojnu. 

Vojensk� man�vre nazna�ili, kde sa v pr�pade vojny bude bojova�.  Po�as I. svetovej vojny v�chodn� front zasiahol aj t�to oblas�,  mesto bolo viackr�t zni�ene. Prv� svetov� vojna priniesla obyvate�stvu Medzilaboriec a okolia nesmierne �trapy. Po�as bojov sa z Medzilaboriec a okolia takmer dve tretiny obyvate�stva pres�ahovali a� k Mi�kolcu a Debrecenu. V rokoch 1914-1915 boli Medzilaborce zna�ne po�koden� a boli s�dlom �t�bu velite�a ruskej arm�dy gener�la Brusilova. Cez Medzilaborce ako vojak 91. pluku prech�dzal v roku 1915 i spisovate� Jaroslav Ha�ek. Mesto spom�na i vo svojom diele "Osudy dobr�ho voj�ka �vejka za sv�tov� v�lky".  V obdob� 1.�SR v kraji vl�dla nezamestnanos�, siln� vys�ahovalectvo a n�zka �ivotn� �rove�. Jedn�m z m�la podnikov bola p�la na drevo. Na Z�kladnej �kole v Medzilaborciach v tridsiatych rokoch kon�ili mlad�, ktor� e�te nevedeli ak� pohroma ich o nieko�ko rokov �ak�.

Po�as II. svetovej vojny bolo mesto znova viackr�t zni�ene. 23. febru�ra 1945 bolo v Medzilaborciach zalo�en� �t�tne rusk� gymn�zium. Z h�adiska historick�ho je d�le�it� fakt, �e po osloboden� v roku 1945 sa Medzilaborce stali prv�m okresn�m s�dlom na �zem� �SR. T�to funkciu plnilo mesto do roku 1960. Od roku 1960 patrilo do okresu Humenn�. Po osloboden� vznikla sie� �k�l, za�al sa budova� priemysel a po�nohospod�rstvo. V r.1955 v Medzilaborciach bola zriaden� Nemocnica s poliklinikou.
Medzilaborce a jeho okolie boli bez priemyslu, a preto vtedaj�ie vedenie rozhodlo, �e v Medzilaborciach bude postaven� stroj�rsky z�vod. 1. m�ja 1958 bol polo�en� z�kladn� kame� z�vodu � Transporta. V roku 1971 po rekon�trukcii star�ho mlyna sa za�ala prev�dzka nov�ho z�vodu Jabloneck� skl�rne (nesk�r Lusk). Okresn�m mestom je znovu od roku 1996.


 



Dnes Duchnovi�ova ulica, obobie prvej �S republiky

Hlavn� ulica po roku 1910

�elezni�n� stanica okolo roku 1930

Centrum mesta Medzilaborce
Duchnovi�ova ulica v 60.-t�ch rokoch 20. storor�ia