Click here to send us your inquires or call (852) 36130518




 

 

 

 

 

 

 

 

Ako spr�vne pou��va� str�nky:
�erveno ozna�en� text je odkazom na fotografie,
 �i texty. Tie je nutn�
 po prezret� zatv�ra�.



Pr�roda v okol� Medzilaboriec


Pr�roda - �zemie v okol� Medzilaboriec sa nach�dza v jednom geomorfologickom celku � Laboreckej vrchovine. Laboreck� vrchovina z h�adiska geomorfologick�ho �lenenia patr� do oblasti N�zke Beskydy, provincie V�chodn� Karpaty. Laboreck� vrchovina � je horsk�m krajinn�m celkom. Na v�chode ho ohrani�uj� Bukovsk� vrchy, na juhu Beskydsk� predhorie a Ondavsk� vrchovina. Na severe za �t�tnou hranicou pokra�uje Laboreck� vrchovina na �zem� Po�skej republiky pod n�zvom Beskid Niski. Amplit�da reliefu kol�e medzi 101 � 310 m n.m. Povrch m� intez�vne roz�lenen� do chrbtov a er�znych br�zd. Nadmorsk� v��ka chrbtov sa pohybuje v hodnot�ch 500 � 700 m n.m., povrch br�zd kol�e medzi 200 � 500 m n.m. V�nimku tvor� len v�chodn� �as� pohrani�n�ho chrbta, ktor� vystupuje a� nad 700 � 800 m n.m. Tu le�� i najvy��� bod pohoria Vysok� Gr�� vysok� 910 m n.m.

Podnebie � ju�n� �as� Laboreckej vrchoviny patr� do teplej, severnej�ia do mierne teplej a najvy��ie �asti do chladnej klimatickej oblasti. Najvy��ia dlhoro�n� priemern� teplota vzduchu je v j�li 18,0 ºC a najni��ia v janu�ri -4,6 ºC. Najda�divej�� je mesiac j�l, ke� spadne v priemere 107 mm zr�ok. Priemern� po�et dni so snehovou prikr�vkou sa pohybuje od 80,8 � 87,7 dn�. Priemern� v��ka snehovej prikr�vky je nad 50 cm, pre najsevernej�ie oblasti je v��ka snehovej prikr�vky 70 -100 cm.

Vodstvo � Laboreck� vrchovina patr� k �moriu �ierneho mora. Laboreck� vrchovinu odvod�uje Laborec so hustou sie�ou pr�tokov a �iasto�ne Ondava . Laborec pramen� pod obcou �erti�n� vo v��ke 730 m n.m. a �sti do Latorice pri obci Obor�n vo v��ke 94 m n.m. Jeho celkov� d�ka je 135 km.

P�dy - prevl�daj�cim p�dnym typom s� hned� p�dy pieso�natohlinn� a� �trkovit�.

Fl�ra a fauna � z h�adiska fl�ry �zemie patr� do oblasti z�padokarpatskej fl�ry. Z lesov s� tu typick� bu�iny, dubiny a dubovo-hrabov� lesy. Nach�dza sa tu chr�nen� krajinn� oblas� V�chodn� Karpaty a �es� pr�rodn�ch rezerv�ci�: Palotsk� jedlina, Beskyd, Habursk� ra�elinisko, Jar�isk�, Mokr� l�ky pod �erti�n�m a Pod Demjatou. Rastie tu mnoho vz�cnych a chr�nen�ch rastl�n. Druhov� pestros� fauny dokumentuj� v�sledky v�skumu CHKO V�chodn� Karpaty, pod�a ktor�ch tu �ije 20 druhov r�b, 12 druhov oboj�iveln�kov, 8 druhov plazov, 124 druhov vt�kov, asi 60 druhov cicavcov a ve�k� po�et druhov hmyzu. �ije tu napr. medve� hned�, vlk drav�, rys ostrovid, ma�ka div�, kuna lesn� a skaln�, vydra rie�na. Be�ne sa tu vyskytuje diviak lesn�, jele� lesn�, srnec lesn�, l�ka oby�ajn�, jazvec oby�ajn� a i. Z Po�ska tu zabl�di i los a zubor.