|
 Kamjana � najzn�mej��
horsk� mas�v v oblasti horn�ho Laborca Laboreckej vrchovinysp�jan�
predov�etk�m s mestom Medzilaborce.V�razne pretiahnut�, takmer cel�
preva�ne bukom zalesnen�, mas�v Kamjany za��na severne od obce Kr�sny Brod st�pan�m na k�tu Kame� (433 m n. m.). K�ta
s v�raznou pieskovcovou skalou je v�eobecne zn�ma pod menom �ertov
kame�. Hrebe� potom pokra�uje dlh�m pozvo�n�m st�pan�m severn�m smerom
a� po najvy��� bod na k�te Br�sy (683 m n. m.) v katastr�lnom �zem� Borova. V tejto najvy��ej hrebe�ovej �asti je
povrch tvoren� po�etn�mi kamenn�mi balvanmi a nieko�k�mi v�razn�mi skaln�mi �tvarmi. Horsk� hrebe� �alej potom k severu
n�hle kles� a kon�� sa v juhoz�padnej �asti �zemia obce Habura.
Z geologick�ho h�adiska Kamjanu buduj� v�lu�ne
fly�ov� horniny (pieskovce, zlepence, �lovce, �lovit� bridlice...)
vrchnej kriedy a paleog�nu (druhohory a star�ie tre�ohory). Z tohto
materi�lu s� tvoren� aj pieskovcov� skaly. Pomenovanie mas�vu Kamenn�
(v re�i Rus�nov Kamjana) je zjavne odvoden� od mno�stva tu sa
vyskytuj�cich kamenn�ch balvanov a ojedinel�ch skaln�ch �tvarov, ktor�
sa len ve�mi vz�cne vyskytuj� na �zem� fly�ov�ch horn�n Laboreckej
vrchoviny. Mas�v Kamjany v d�ke okolo 9 km zasahuje do
katastr�lnych �zem� 6 obc�. V s�vislosti s budovan�m jednotnej
s�stavy chr�nen�ch �zem� �lensk�ch kraj�n Eur�pskej �nie (tzv. NATURA 2000 ) bola Kamjana na v�mere 867 ha
z d�vodu ochrany biotopov eur�pskeho v�znamu navrhnut� za chr�nen�
�zemie eur�pskeho v�znamu (SKUEV0043 Kamenn�).
�ertov kame� poskytuje
turistom n�dhern� v�h�ad na okolit� kraj i samotn� mesto
Medzilaborce. Pieskovcov� skala je vyh�ad�van� zvl pre vyryt� reli�f
hlavy �erta z roku 1994. Na vrchole skaly je osaden� plechov�
tabu�a s erbom obce Kr�sny Brod. Z�padne od skaly sa nach�dza chata,
sl��iaca ako pr�stre�ok. Pod �ertov�m kame�om je mo�n� v ter�ne
objavi� stopy po �zkoko�ajke z medzivojnov�ho obdobia, ktor�
sl��ila na dopravu dreva z okolit�ch lesov.
 Legenda
o kameni - via�e sa k nemu star�
rus�nska legenda, ktor� s�vis� s ne�alek�m bazili�nskym kl�torom - monastierom v Kr�snom Brode. Pod�a nej sa na
cirkevn� sviatok Pokrov sv�tej Bohorodi�ky zi�lo v monastieri ve�a
p�tnikov. P�tnici sa modlili k z�zra�nej ikone Bohorodi�ky, pri�om ich modlitby bolo
po�u� v �irokom okol�. Modlitby za�uli �erti, a preto sa rozhodli
monastier zni�i�. Zi�li sa pri obrovskom balvane, ktor�m chceli tento
�in sp�cha�. Nes�c ho hust�mi lesmi, iba ne�aleko od monastiera v
Kr�snom Brode, presne o polnoci zakikir�kal koh�t. Sila �ertov n�hle
ochabla a ve�k� balvan ich privalil. Hoci sa to stalo u� d�vno, dodnes
pod kame�om po�u� �ertov stona�.
Kame� v literat�re - t�mu
�ertovho kame�a spracovali v literat�re viacer� autori. Sn�� ako prv�
ju vyu�il v roku 1926 Dion�z Zubrickij v Almanachu pismennikov
Podkarpatskoj Rusi. T�ma zaujala i rod�kov z "kraja pid Kamjanou".
Napr�klad Andrej Koman z Kr�sneho Brodu, ktor� vy�tudoval teol�giu
a nesk�r sa, ako mnoho in�ch, vys�ahoval v �ase Prvej
�eskoslovenskej republiky do Ameriky a tam aj zomrel, sa vo svojich
listoch domov �asto v spomienkach vracal k rodn�mu kraju. Na z�klade
�udovej legendy nap�sal v rodnom jazyku prekr�snu ver�ovan� baladu
Skazka o kameni. Cel� balada m� 27 ver�ov a za��na sa slovami: "Str�ala
pipo�ka, dym sa iz nej valiv, dido skazku kazav, nas
moroz prochodyv. Skazkami bohaty na�y Podbeskidy, v
ka�dom seli najde� tomu jasny slidy...".
|
