Click here to send us your inquires or call (852) 36130518





Ako spr�vne pou��va� str�nky: �erveno ozna�en� text je odkazom na fotografie, �i texty. Tie je nutn� po prezret� zatv�ra�.


 


Kamjana



Kamjana � najzn�mej�� horsk� mas�v v oblasti horn�ho Laborca Laboreckej vrchovinysp�jan� predov�etk�m s mestom Medzilaborce.V�razne pretiahnut�, takmer cel� preva�ne bukom zalesnen�, mas�v Kamjany za��na severne od obce Kr�sny Brod st�pan�m na k�tu Kame� (433 m n. m.). K�ta s v�raznou pieskovcovou skalou je v�eobecne zn�ma pod menom �ertov kame�. Hrebe� potom pokra�uje dlh�m pozvo�n�m st�pan�m severn�m smerom a� po najvy��� bod na k�te Br�sy (683 m n. m.) v katastr�lnom �zem� Borova. V tejto najvy��ej hrebe�ovej �asti je povrch tvoren� po�etn�mi kamenn�mi balvanmi a nieko�k�mi v�razn�mi skaln�mi �tvarmi. Horsk� hrebe� �alej potom k severu n�hle kles� a kon�� sa v juhoz�padnej �asti �zemia obce Habura.

Z geologick�ho h�adiska Kamjanu buduj� v�lu�ne fly�ov� horniny (pieskovce, zlepence, �lovce, �lovit� bridlice...) vrchnej kriedy a paleog�nu (druhohory a star�ie tre�ohory). Z tohto materi�lu s� tvoren� aj pieskovcov� skaly. Pomenovanie mas�vu Kamenn� (v re�i Rus�nov Kamjana) je zjavne odvoden� od mno�stva tu sa vyskytuj�cich kamenn�ch balvanov a ojedinel�ch skaln�ch �tvarov, ktor� sa len ve�mi vz�cne vyskytuj� na �zem� fly�ov�ch horn�n Laboreckej vrchoviny. Mas�v Kamjany v d�ke okolo 9 km zasahuje do katastr�lnych �zem� 6 obc�. V s�vislosti s budovan�m jednotnej s�stavy chr�nen�ch �zem� �lensk�ch kraj�n Eur�pskej �nie (tzv. NATURA 2000 ) bola Kamjana na v�mere 867 ha z d�vodu ochrany biotopov eur�pskeho v�znamu navrhnut� za chr�nen� �zemie eur�pskeho v�znamu (SKUEV0043 Kamenn�).

�ertov kame� poskytuje turistom n�dhern� v�h�ad na okolit� kraj i samotn� mesto Medzilaborce. Pieskovcov� skala je vyh�ad�van� zvl᚝ pre vyryt� reli�f hlavy �erta z roku 1994. Na vrchole skaly je osaden� plechov� tabu�a s erbom obce Kr�sny Brod. Z�padne od skaly sa nach�dza chata, sl��iaca ako pr�stre�ok. Pod �ertov�m kame�om je mo�n� v ter�ne objavi� stopy po �zkoko�ajke z medzivojnov�ho obdobia, ktor� sl��ila na dopravu dreva z okolit�ch lesov.



Legenda o kameni - via�e sa k nemu star� rus�nska legenda, ktor� s�vis� s ne�alek�m bazili�nskym kl�torom - monastierom v Kr�snom Brode. Pod�a nej sa na cirkevn� sviatok Pokrov sv�tej Bohorodi�ky zi�lo v monastieri ve�a p�tnikov. P�tnici sa modlili k z�zra�nej ikone Bohorodi�ky, pri�om ich modlitby bolo po�u� v �irokom okol�. Modlitby za�uli �erti, a preto sa rozhodli monastier zni�i�. Zi�li sa pri obrovskom balvane, ktor�m chceli tento �in sp�cha�. Nes�c ho hust�mi lesmi, iba ne�aleko od monastiera v Kr�snom Brode, presne o polnoci zakikir�kal koh�t. Sila �ertov n�hle ochabla a ve�k� balvan ich privalil. Hoci sa to stalo u� d�vno, dodnes pod kame�om po�u� �ertov stona�.

 

Kame� v literat�re - t�mu �ertovho kame�a spracovali v literat�re viacer� autori. Sn�� ako prv� ju vyu�il v roku 1926 Dion�z Zubrickij v Almanachu pismennikov  Podkarpatskoj Rusi. T�ma zaujala i rod�kov z "kraja pid Kamjanou".
Napr�klad Andrej Koman z Kr�sneho Brodu, ktor� vy�tudoval teol�giu a nesk�r sa, ako mnoho in�ch, vys�ahoval v �ase Prvej �eskoslovenskej republiky do Ameriky a tam aj zomrel, sa vo svojich listoch domov �asto v spomienkach vracal k rodn�mu kraju. Na z�klade �udovej legendy nap�sal v rodnom jazyku prekr�snu ver�ovan� baladu Skazka o kameni. Cel� balada m� 27 ver�ov a za��na sa slovami: "Str�ala pipo�ka, dym sa iz nej valiv, dido skazku kazav, nas moroz prochodyv. Skazkami bohaty na�y Podbeskidy, v ka�dom seli najde� tomu jasny slidy...".

 

SKUEV0043 - Kamenn�

Kamjana - lesopark

�ertov kame� - k�ta 433 n.m.

�ertov kame� - zrub

�ertov kame� - tabu�a

�ertov kame�